Jana Žitňanská © 2019

Deaf friendly website

Každé tričko má príbeh, nie vždy so šťastným koncom

24.04.2015

Viac ako 1100 mŕtvych a 2500 zranených. Taká bola bilancia tragického kolapsu textilnej továrne v roku 2103 v Bangladéši. A hoci aktivisti už predtým upozorňovali na preťaženosť budovy a nevhodné pracovné podmienky zamestnancov tamojších odevných tovární, až táto katastrofa prinútila kompetentných konať.

 

“Aj vďaka tlaku Európskej únie Bangladéš upravil svoje pracovné právo a systém kontroly tovární, čo však neznamená, že je dnes situácia ideálna”, uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu Jana Žitňanská pri príležitosti druhého výročia tejto tragickej udalosti.

 

V Ázii však ešte stále existuje množstvo tovární, kde ľudia zarábajú podstatne menej ako je nevyhnutné pre zabezpečenie základných životných potrieb. Najväčším problémom zostávajú neúnosné pracovné podmienky. Pracovná doba v tamojších textilných továrňach trvá spravidla 14-16 hodín, sedem dní v týždni. Niektorí zamestnanci prakticky nemajú žiadny čas na odpočinok, keďže končia o 3. hodine ráno a nová zmena sa začína už o 7:30. Časté sú nehody a pracovné úrazy.

 

“Rastúci dopyt v textilnom priemysle spôsobuje, že nové továrne rastú ako huby po daždi a vznikajú aj v budovách, ktoré pôvodne slúžili pre iné účely pričom ich konštrukcie v mnohých prípadoch nezodpovedajú požadovaným štandardom, chýbajú únikové východy alebo sú tieto zamknuté. Pracovníčky sa neraz stretávajú so sexuálnym obťažovaním, diskrimináciou alebo odoprením práva na materskú dovolenku. Oblečenie rôznych značiek, ktoré je dostupné aj v našich nákupných centrách, v sebe ukrýva aj tieto nešťastné príbehy.” vysvetľuje Jana Žitňanská.

 

Ako ďalej poslankyňa uvádza, je potrebné si uvedomiť, že Bangladéš je iba kvapkou v mori. Vo svete je 32 krajín, kde legislatíva upravujúca pracovné práva je veľmi slabá alebo sa v praxi vôbec nedodržiava. “Textilný priemysel je odvetvie, ktoré sa často spája s nedôstojnými pracovnými podmienkami nielen v juhovýchodnej Ázii, ale žiaľ aj v Európe, Slovensko nevynímajúc.”

 

Podľa výskumnej správy Stitched Up, ktorá vznikla v rámci medzinárodnej kampane Clean Clothes sú zamestnanci textilných tovární v Bulharsku, Moldavsku, na Ukrajine či v Rumunsku na tom ešte horšie ako napríklad v Číne alebo Malajzii.

 

Príbeh šičiek z Vranova nad Topľou a Svidníka, ktoré museli pracovať v nevykurovaných priestoroch, a ktorým zamestnávateľ nevyplatil niekoľkomesačnú mzdu sú zasa smutným obrazom situácie na Slovensku. Podľa poslankyne sú však len vrcholom ľadovca.

 

“Počula som príbehy, o tom, ako ženy pracujú vo veľmi ťažkých podmienkach, v zle vetraných a prašných priestoroch a nedostávajú ani len minimálnu mzdu. Nechcú sa však verejne ozvať, lebo sa boja, že by prišli o prácu a inú by si nenašli.”

 

Tohtoročný Európsky rok rozvoja by mal motivovať aj politikov prijať právny rámec podporujúci férové podmienky v súkromnom sektore.

 

 

Podľa Jany Žitňanskej je však zodpovednosť najmä na samotných odevných firmách, aby vyžadovali od svojich subdodávateľov, nech už pochádzajú z Ázie či Európy, aby svojim zamestnancom zabezpečili nielen dôstojné pracovné podmienky, ale aj primeranú mzdu. “Pozitívne vnímam aj to, že vytvárať tlak môžeme dnes už aj z pozície spotrebiteľov prostredníctvom zapojenia sa do rôznych kampaní ako napríklad “Fashion Revolution Day”.”

Please reload

 AKTUÁLNE: 
Please reload

 NEPREHLIADNITE: 
Please reload