Pripravujú naše vysoké školy budúcich učiteľov na výzvy 21. storočia?
Informačné centrum Európskeho parlamentu v Bratislave
Napriek tomu, že učiteľstvo ročne vyštudujú tisíce študentov, iba jeden z 10 pedagógov, ktorí sa už o dva týždne postavia za katedru, bude mladší ako 30 rokov a väčšina zo začínajúcich pedagógov zistí, že na realitu v triede nie je pripravená.
“Podľa vyjadrení absolventov sa často cítia doslova stratení. Trápia sa s elementárnymi vecami ako je odprezentovanie učiva, hodnotenie žiakov alebo príprava rodičovského združenia. Ako majú potom vedieť pracovať s integrovanými deťmi so zdravotným postihnutím alebo s deťmi z chudobných komunít?“ pýta sa poslankyňa Európskeho parlamentu Jana Žitňanská (NOVA).
Podľa nej základom úspešného vzdelávacieho systému je kompetentný a spokojný učiteľ. Aj preto v apríli tohto roku zorganizovala k téme prípravy budúcich učiteľov seminár, na ktorom vystúpili experti z akademického (Beáta Kosová, Erich Mistrík), štátneho (Michal Rehúš, Mária Štefková) a neziskového sektora (Peter Dráľ), ale aj študentka pedagogickej fakulty (Jaroslava Meričková).
Prítomní odborníci na školskú politiku sa zhodli, že situácia v príprave budúcich učiteľov je skutočne alarmujúca. Problematické sú najmä dve veci: atraktivita učiteľského povolania a kvalita ich prípravy.
Ako europoslankyňa Žitňanská ďalej vysvetľuje, trend v zahraničí je pritom úplne opačný. „Fínsko si dlhodobo vyberá študentov učiteľstva spomedzi najlepších 10% uchádzačov. Iné krajiny, ako napríklad Veľká Británia či Nórsko, zase prostredníctvom televíznych spotov ukazujú mladým ľuďom, že byť učiteľom je “cool” a snažia sa ich inšpirovať k tomu, aby svoju kariéru robili práve v školstve.”
Ako sa na seminári odborníci zhodli, iba motivovať nestačí. Treba zlepšiť finančné ohodnotenie učiteľov, aj ich pracovné podmienky. Študenti učiteľstva však upozorňujú, že pre zvýšenie atraktivity je tiež dôležité zlepšiť uvádzanie učiteľov. Podľa Mistríka ich dnes na budúce povolanie pripravujú najmä akademici, ktorí na základnej alebo strednej škole nemuseli nikdy učiť.
Samotní študenti praxujú minimálne, a aj to nie aktívnym vyučovaním, ale skôr pasívnym sledovaním služobne staršieho učiteľa. Kosová, bývala rektora Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, upozorňuje, že ide o závažný nedostatok: "Učiteľstvo sa vo svojej podstate nedá naučiť. Na to, aby sa stal niekto učiteľom potrebuje skúsenosti a odborné vedenie v zmysle spätnej väzby od skúseného učiteľa."
V súvislosti s témou prípravy budúcich učiteľov sa europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA) obrátila na ministerstvo školstva, či, kedy a ako mieni túto zúfalú situáciu riešiť.
“Odpoveď ministerstva ma sklamala. Na väčšinu mojich otázok či a kedy sa pustí do zatraktívnenia učiteľského povolania a zlepšenia prípravy budúcich učiteľov mi ministerstvo odpovedalo buď negatívne alebo neodpovedalo na to, na čo som sa pýtala. K samotnej praxi uviedlo, že nástroje na jej rozširovanie bude hľadať iba vtedy, ak sa preukáže, že by to skvalitnilo prípravu budúcich učiteľov, a to aj napriek tomu, že v národných programoch reforiem sa opakovane objavuje záväzok vlády zabezpečiť dostatočný objem praktického vyučovania. Veď to je absurdné.“
Potreba rozšíriť prax patrí medzi jedno len zo siedmich odporúčaní, na ktorom sa zhodli odborníci, ktorí na seminári vystúpili.
„Mojím cieľom nie je o problémoch iba diskutovať a ministerstvo kritizovať. V pozičnom dokumente, ktorý dnes zverejňujem, je návod ako sa pohnúť dopredu. Prijatie navrhovaných riešení môže zásadným spôsobom prispieť k tomu, aby bola učiteľská profesia žiadaná, ocenená, a aby ju robili tí najlepší. Pretože školáci môžu mať v triedach haldy moderných pomôcok, ale to, čo sa v škole naučia, bude vždy záležať od kvality ich učiteľov“, dodáva Jana Žitňanská (NOVA) na záver.
Závery zo seminára Príprava budúcich učiteľov (17.4.2015)
