Veritelia by mali dlžníkom pravidelne oznamovať výšku dlhu
Európska únia pripravuje nové harmonizované pravidlá o insolvencii. Smernica o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie a druhej šanci bola navrhnutá ešte v roku 2016 a po dlhých rokovaniach bol návrh začiatkom leta odhlasovaný vo výbore Európskeho parlamentu pre právne veci. Pozmeňovacími návrhmi k nemu prispela aj europoslankyňa Jana Žitňanská (EKR, NOVA), ktorá sa o tému nadmerného zadlžovania a jeho účinného riešenia dlhodobo zasadzuje na európskej, ale aj na slovenskej úrovni.
„Nadmerná zadlženosť je v súčasnosti obrovským problémom, ktorý trápi mnohé slovenské domácnosti. Môže pritom vznikať z rôznych dôvodov, a to od nutnosti vziať si pôžičku na pokrytie základných potrieb vtedy, keď príjem domácnosti nedosahuje potrebnú výšku, cez náhle výdavky súvisiace napríklad so zdravotnými problémami niekoho z rodiny, až po čoraz viac sa objavujúci fenomén požičiavania si na letnú dovolenku či spotrebný tovar,“ hovorí europoslankyňa. „A hoci sa nová smernica nezaoberá primárne fyzickými osobami a jej cieľovou skupinou sú zadĺžené právnické osoby, obsahuje aj klauzulu, podľa ktorej je možné tieto pravidlá na fyzické osoby rozšíriť. Práve preto som ju považovala za dobrý základ pre zmeny a podala som niekoľko pozmeňovacích návrhov,“ vysvetľuje europoslankyňa.
Smernica zavádza minimálne spoločné pravidlá týkajúce sa reštrukturalizácie, oddlženia či likvidácie a druhej šance, ktoré majú preklenúť súčasné priveľmi rozdielne úpravy v jednotlivých členských štátoch. Takéto veľké odlišnosti medzi členskými štátmi pritom pôsobia ako prekážka jednotného trhu, keďže podnikatelia sa často z dôvodu nejasných pravidiel v inom členskom štáte bránia cezhraničnej expanzii či investíciám. Okrem minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa reštrukturalizácie a druhej šance smernica prináša aj zásady prevencie zadlženosti, medziiným vytvorenie tzv. systému včasného varovania.
„Systém včasného varovania je podľa môjho názoru kľúčom k čo najskoršiemu riešeniu nadmernej zadĺženosti. V rámci neho by mali byť vytvorené určité indikátory zadlženosti, ktoré by boli sledované a pri náznaku problémov by sa malo zadlženému subjektu pomôcť. Takýmto spôsobom bude poskytnutá pomoc ešte v čase, kedy bude možné zabrániť najhoršiemu. K indikátorom by pritom mohli patriť napríklad oneskorené platby za energie, dane či monitorovanie a nahlasovanie problémov v rámci účtovníctva,“ objasňuje europoslankyňa Jana Žitňanská.
Podľa záverov, ktoré v rámci spolupráce so zahraničnými subjektami europoslankyňa Jana Žitňanská získala, je taktiež zrejmé, že systém včasného varovania by mal zahŕňať aj pravidelné oznamovanie celkovej výšky dlhu zo strany veriteľa dlžníkovi.
„Podľa dostupných informácií totiž množstvo dlžníkov, ktorí majú často aj desiatky pôžičiek, už ani nevie, koľko jednotlivým veriteľom dlžia − a to je obrovský problém. V rámci svojich pozmeňovacích návrhov som preto žiadala zaviesť povinnosť oznamovania presnej výšky dlhu dlžníkovi, a to pravidelne raz za kalendárny rok. Veľmi ma teší, že tento pozmeňovací návrh si našiel svoje miesto v texte prijatom parlamentným výborom,“ popisuje europoslankyňa. „Dúfam preto, že táto povinnosť nájde podporu u mojich kolegov v pléne a v konečnom dôsledku aj u členských štátov, keďže si myslím, že ide síce o malý, ale veľmi významný krok pre samotných dlžníkov, ktorý v súčasnosti slovenský právny poriadok nestanovuje,“ dodáva europoslankyňa.
Europoslankyňa Jana Žitňanská sa dlhodobo venuje problematike nadmernej zadženosti fyzických osôb. V rámci tejto témy spolupracuje s expertmi zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, pričom zorganizovala medziiným konferenciu za prítomnosti špecialistov z Francúzska, Belgicka, Rakúska či Českej republiky. Zasadzuje sa za prevenciu nadmerného zadlžovania v podobe väčšej informovanosti spotrebiteľov, ale aj za vytvorenie celoslovenskej siete dlhových poradní, ktoré by ľuďom vo finančnej tiesni bezplatne a profesionálne pomáhali.
