Plenárne zasadnutie II.: marec 2019
Necelý týždeň a pol od ukončenia posledného plenárneho zasadnutia sa s kolegami opäť stretávame v Štrasburgu na v poradí druhom zasadnutí tohto mesiaca. Rovnako ako na prechádzajúcom, aj teraz budeme hlasovať o príprave na Brexit, ale keďže sa zároveň blíži aj koniec mandátu súčasného Parlamentu, budeme rozhodovať aj o pozastavení prác na niekoľkých návrhoch, ktoré pre ich zložitosť prípadne pre nezhody panujúce medzi členskými štátmi nestihneme dotiahnuť do konca.
Začnem tromi témami, ktoré sa dostali do veľkej pozornosti občanov EÚ, ako aj médií, a v súvislosti s ktorými som obdržala množstvo listov, emailov či telefonátov vyjadrujúcich podporu či naopak odpor voči ich prijatiu.
Prvou z týchto tém je zrušenie striedania letného a zimného času. Po tom, ako Európsky parlament niekoľko rokov naliehal na zrušenie striedania a občania zorganizovali niekoľko petícií či iniciatív na podporu tohto návrhu, sa téma konečne blíži ku koncu. V lete minulého roku Európska komisia usporiadala verejnú konzultáciu, v rámci ktorej sa vyjadrilo takmer 5 miliónov respondentov a na základe nej došla ku konečnému rozhodnutiu striedanie zastaviť. Členské štáty tak budú mať lehotu na rozhodnutie, ktorý čas si chcú ponechať a ku samotnému zrušeniu striedania času by malo dôjsť už v roku 2021.
Druhou z týchto tém je tzv. copyright, resp. smernica o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu. Táto smernica má zabezpečiť spravodlivú odmenu pre autorov diel a celkovo prispôsobiť zastaranú legislatívu, ktoré je momentálne v platnosti za novú, ktorá dokáže reflektovať rýchle zmeny v digitálnej oblasti.
Poslednou z medializovaných tém je tzv. balík mobility, ktorý bude upravovať medzinárodnú kamiónovú dopravu vrátane pracovnej doby, doby odpočinku vodičov či požiadaviek na miesta, kde môžu vodiči počas cesty zastaviť a oddýchnuť si.
Pracovnými podmienkami, ale tentokrát v inej súvislosti, sa budeme zaoberať aj v rámci hlasovania o smernici o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci. Tieto látky totiž spôsobujú závažné zdravotné komplikácie. Nová smernica preto stanovuje maximálne limity vystavenia pracovníkov týmto škodlivým látkam.
Počas tohto plenárneho zasadnutia budeme hlasovať aj o správe, na ktorej tvorbe som sa podieľala, a ktorá sa zaoberá čoraz zhoršujúcou sa situáciou v oblasti zadlžovania. Hoci sa správa zaoberá najmä riešením nadmerného zadlžovania podnikateľov a obchodných spoločností s dôrazom na prevenciu, včasné varovanie a záchranu čo najväčšieho počtu ešte fungujúcich podnikov, do správy sa dostali aj odkazy na nadmerné zadlžovanie sa fyzických osôb a potrebu podchytenia týchto prípadov čím skôr ešte v čase, kedy sa osoby dokážu z dlhovej pasce dostať.
Veľká skupina tém, ktorou sa budeme zaoberať, bude súvisieť s ochranou životného prostredia. Budeme tak hlasovať o zákaze používania niektorých jednorazových plastových výrobkoch, ku ktorým už existujú alternatívy (slamky, taniere, príbory) a o obmedzení ďalších, ku ktorým alternatívy dostupné nie sú. V ďalších hlasovaniach budeme prijímať nové pravidlá pre kvalitu vody pre ľudskú spotrebu a kvalitu a bezpečnosť hnojív, či prísnejšie limity pre emisie CO2 nových ľahkých úžitkových vozidiel a o prevzatí opatrení Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more do práva Európskej únie,
S ochranou prírody čiastočne súvisia aj správy, ktoré sú z oblasti energetického sektora. Hlasovať budeme napríklad aj o návrhu smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, o zriadení Agentúry EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ale aj o plánoch pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie.
Tradične budeme hlasovať aj o niekoľkých správach týkajúcich sa vzťahov Európskej únie s tretími krajinami, a to v súvislosti s odporúčaniami pre rokovania o novej dohode medzi EÚ a Švajčiarskom, o uzavretí komplexnej dohody s Uzbekistanom, či všeobecnejšie o vytvorení Európskeho mierového nástroja, ktorý má za úlohu zefektívniť mierové operácie Európskej únie v zahraničí. V ďalších diskusiách a hlasovaniach sa budeme zaoberať aj nástrojom poskytujúcim predvstupovú pomoc krajinám, ktoré majú záujem stať sa členským štátom EÚ a v posledných dvoch hlasovaniach, ktoré spomeniem z tejto oblasti, budeme hovoriť o tom, že niektoré krajiny, v ktorých prebehol proces tzv. arabskej jari bohužiaľ nedosiahli až také zlepšenie na poli demokracie, ako sme očakávali a budeme taktiež apelovať na vládu Venezuely kvôli humanitárnej katastrofe, ktorá nastala v dôsledku politiky Nicolasa Madura.
Na záver ešte spomeniem hlasovania z ekonomickej oblasti, kedy budeme rozhodovať o odporúčaniach pre nový rozpočet Európskej únie na rok 2020 a v rámci ešte neukončených rozpočtových procedúr za minulé roky absolvujeme niekoľko desiatok hlasovaní o udelení alebo odložení absolutória častí rozpočtu.
